Poznávanie nášho krásneho Slovenska nás tentoraz doviedlo až do jeho stredu a my sme sa ocitli v krajskom meste Banská Bystrica. Vyrážali sme skoro ráno, ale aj tak svieži ako rybičky. Cesta vlakom do múzea bola pre nás o to zaujímavejšia, že sme prechádzali jedným tunelom za druhým. Spolu 23 tunelov, krátkych, dlhých a aj ten najdlhší na Slovensku. Celá cesta vlakom od Turčianskych Teplíc až do Banskej Bystrice bola celá ako v jednom veľkom tunely. Pretože keď sme neprechádzali tunelom ľudskou rukou vytvoreným, tak sme mali pocit, že to sama príroda vytvára tie najkrajšie tunely - tunely zo stromov.
Rýchlo ubiehajúci vlak nás priviezol do Banskej Bystrice. Naše prvé kroky v tomto meste viedli k múzeu SNP, kde sme videli obrovský pamätník od sochára Jankoviča Obete varujú a pri ňom večný plameň nádeje národa. Odtiaľ sme sa pobrali do susediaceho parku, kde sa oči detí nevedeli zastaviť. Pozerali sa z jedného tanku na druhý, z kanóna na lietadlo a zas na ďalší tank a kanón, ktoré sa používali v SNP. Keďže v prírode lepšie trávi, naplnili sme si tu prázdne žalúdky a takto posilnení sme sa pobrali ďalej do srdca Banskej Bystrice, do starého mesta. Cestu lemovali staré meštianske domy, ale my sme sa zastavili až pri historickom "mrakodrape".
Matejov dom je štvorposchodové múzeum, ktoré bolo kedysi súčasťou mestského opevnenia a slúžil ako sklad zbraní, pušného prachu a neskôr aj ako mlyn. Dnes sa v ňom nachádzajú historické predmety, ktoré nám hovoria, ako to kedysi v mestách vyzeralo, čo robili remeselníci, vojaci, sedliaci a aké vzácne predmety sa nachádzali v kostoloch a domoch zemepánov a grófov. Videli sme obrazy slávnych ľudí z Banskej Bystrice a okolia a v peknom dokumente nám ukázali a porozprávali o vzniku mesta, ale aj o jeho zničení požiarom.
Keďže sa nám nechce celý deň len učiť a namáhať si rozumy, tak sme si zobrali všetky naše veci a prešli sme o pár ulíc ďalej za zábavou. To už nás vítali s otvorenou náručou v bábkovom divadle, kde nám zahrali veselý príbeh o korkovom štoplíku s názvom Štoploš Loptoš. Smiali sme sa na tom, čo všetko štoplíky navymýšľali a ako sa nakoniec našiel ten správny štoplík, ktorý ušiel zo svojej fľaše a rozhodol sa skúsiť svet.
Pomaly sme sa s úsmevom na perách vybrali ďalej spoznávať Banskú Bystricu. Samozrejme, čo by to bol za výlet, keby sme si nekúpili niečo na pamiatku a tak sme sa zastavili v miestnom OD PRIOR a to už sme nevedeli, čo sa nám viac páči. Keď sme sa zmorení nákupmi darčekov pre celú rodinu pobrali späť na železničnú stanicu, už sme ledva nohami prepletali od toľkého vyčerpania. A keď nám už konečne prišiel vlak, ktorý nás mal doviezť späť domov, to už sme bolí celí natešení, ako doma porozprávame naše nové zážitky.
Už sa nevieme dočkať, kedy pôjdeme spoznať ďalší kút nášho Slovenska, aby sme mohli všetkým rozprávať, akým krásnym srdcom Európy je to naše Slovensko a ešte krajším domovom.
Alexandra Kubalová