BOL BY TEN JÁNOŠÍK, BOL BY TEN BOJOVAL...
V piatok 22.03.2013 sme ani my žiaci ZŠ a MŠ Stankovany nepremeškali jedinečnú príležitosť a vydali sme sa po stopách legendárneho zbojníckeho kapitána Jura Jánošíka.
V skorých ranných hodinách sme sa vybrali vlakom do Liptovského Mikuláša s cieľom navštíviť Liptovské múzeum Čierny orol. Po vstupe do múzea sme sa vrátili do doby spred 300 rokov a sprievodca nám rozpovedal strhujúci príbeh plný faktov a mýtov, túžby po slobode i spravodlivosti, ale aj krutosti a strachu. Z rozprávania a premietania diafilmu nám sprievodca vykreslil vtedajšiu dobu, kedy mučenie bolo bežnou súčasťou súdnych procesov, čo všetko v nich bolo dovolené a aké tresty podstúpil Jánošík. Samozrejme, že sme si aj mohli vyskúšať najpoužívanejšie nástroje, ktoré sa používali pri mučení, čím bola napríklad dereš i drevená čižma. Dozvedeli sme sa, ako sa z malého chudobného dedinského chlapca stal vojak a z vojaka legendárny zbojnícky kapitán. Počas prehliadky sa aj naši žiaci mohli aspoň na chvíľu stať zbojníkmi, keďže mali možnosť si vyskúšať Jánošíkov klobúk. Počas klobúkovej prehliadky nádejných zbojníkov, žiakov z našej ZŠ nám grófka Chardoneau rozdala pamätné Jánošíkove dukáty.
Po prehliadke múzea nás čakala práca v tvorivých dielňach. Z pomôcok, ktoré tam boli nachystané sme si mohli vyrobiť prívesky aké možno nosil aj sám Juraj Jánošík. Popri práci sme si spievali: „Hej, hore háj, dolu háj, hore hájom chodník, môj otec bol dobrý, ja musím byť zbojník... Bol by ten Jánošík, bol by ten bojoval...“
Odsúdenie a popravy Juraja Jánošíka na Nám. pred Stoličným domom sme sa pre časovú tieseň už nedočkali a tak sme sa museli rozlúčiť z hradnými pánmi a znova sa vrátiť do 21. storočia. A keďže sme sa museli ponáhľať na vlak, tak sme sa nedozvedeli to, že či si Jánošík skutočne zatancoval pod šibenicou...
Mária Lacková