• História školstva v Stankovanoch

        •      V Stankovanoch vznikla škola až v roku 1804. Bola to dvojtriedna triviálna škola a v prvom školskom roku 1804/1805 sa tu učilo 64 žiakov (24 v I. triede a 40 v II. triede). Podľa zachovaného rozvrhu hodín tu učiteľ Ján Kubáni (Kubányi) učil základy náboženstva, písanie (krasopis), čítanie a počítanie (aritmetika). V roku 1804, keď Kubáni nastupoval, mal za sebou už 12 rokov školskej praxe. Kďže do tejto doby Stankovany nemali učiteľa, bol medzi obcou a novým učiteľom dňa 5. septembra 1804 urobený kontrakt úžitkov učiteľa na zabezpečenie jeho bývania a obživy. Obec nemala vlastnú budovu vhodnú na vyučovanie ani na bývanie učiteľa. Začalo sa učiť v prenajatých priestoroch a rovnako v podnájme býval učiteľ Ján Kubáni. Zástupcovia Likavsko-hrádockého panstva sa zároveň zaviazali v krátkom čase postaviť budovu školy a byt pre učiteľa. Kontrakt podpísali okrem učiteľa: richtár obce Tomáš Sopko a prísažní, prefekt likavskej časti panstva Juraj Ekešházi (Ekesházy) a miestny farár Adam Mojš. Učiteľ Ján Kubáni (*1781 +1842) učil v Stankovanoch aj v roku 1825. Bol ženatý a viziátor spišský biskup Jozef bélik zaznamenal, že bol na vyučovanie aj riadne pripravený, mal ukončenú školu v Ružomberku. Podľa vizitátora bol schopný vykonávať svoje povolanie, bol pokojný, voči žiakom zhovievavý, voči farárovi poslušný a úctivý, v povinnostiach horlivý, bez nejakej chyby. Počas školských prázdnin pôsobil ako pomocník v Bratislavských cirkevných školách. Správca školy bol viac cirkevným funkcionárom ako pedagógom, čo bolo v tých časoch zvyčajné. Okrem vyučovania mal na starosti aj hranie v kostole, predspevovať, v prípade neprítomnosti kostolníka pomáhať kňazovi pri obliekaní rúcha. Vyučoval päť hodín denne čítanie, písanie, aritmetiku a náboženstvo.

               V 20-tych rokoch 19. storočia chodilo v lete v Stankovanoch do školy až 90 žiakov, v zime ich však bolo viac.

               Učiteľ na základe spomínanej zmluvy z roku 1804 dostával od Likavského panstva a obce spolu 40 zlatých v hotovosti. Pre potreby školy mu panstvo dávalo ročne 6 siah tvrdého palivového dreva, pre jeho vlastné potreby 12 siah.  Porub a dovoz dreva zabezpečovala na svoje náklady obec. Podľa dohody mu Stankovany poskytovali 8 bratislavských meríc pšenice, niekedy aj 16 meríc jačmeňa a 4 merice dostával z Komjatnej. Každá usadlosť odovzdávala učiteľovi pol merice ovsa. Pozoruhodný je údaj, že učiteľ dostával od Stankovian 16 meríc zemiakov, pretože v iných vizitačných zápisniciach nie je o zemiakoch v Liptove ani zmienky. To by mohlo znamenať, že na začiatku 16. storočia bolo pestovanie zemiakov viac rozšírené len v chotári Stankovian.

               Učiteľ slobodne  pásol dve kravy na obecných pozemkoch. Každá osminová usadlosť mu dávala stanovené množstvo slamy na prikrmovanie a prezimovanie dobytka. Patrila mu roľa v lokalite Záhradnô, ktorú obrábala obec. Okrem záhrady pri škole využíval aj kapustnisko v Rojkove s rozlohou 520 štvorcových siah, ako to bolo zaznačené aj v pozemkovej knihe. O úrodu a jej zber sa podľa kontraktu z 11. júna 1820 starali všetci sedliaci, ktorí bývali na náprotivnej strane Váhu. Likavské panstvo mu dalo do úžitku lúku Na Skalke s produkciou asi jeden voz sena ročne.

               Z obetných darov pre kostol dostával učiteľ asi jednu tretinu. Podľa kontraktu z roku 1804 pri cestách za pohrebom dostával od pozostalých raňajky, za pohreb dieťaťa 12 denárov, dospelého 1 zlatý a 15 denárov, za pohreb dospelého a čítanie z Biblie 1 zlatý a 45 denárov. Školu v Stankovanoch postavilo likavské panstvo až v roku 1810 z pevného materiálu. Pozostávala z učebne s tabuľou a lavicami, kvoch miestností bytu učiteľa a príslušenstvom (maštaľ a humno). Škola je v dobových dokumentoch označená ako triviálna, miešaná (Schola haex est trivilais, puerorum et puellarum mixta). Bola čisto katolícka, skladala sa z dvoch postupových ročníkov.

               Prvý učiteľ stankovianskej školy Ján Kubáni, pochádzal z drobného zemianskeho rodu. Jeho takmer 40-ročné pôsobenie bolo 22. februára 1842 ukončené jeho úmrtím. Umrel vo veku 60 rokov.

               Druhým učiteľom Stankovianskej jednotriednej školy bol Rudolf Podhorský. Učil tu v rokoch 1842 - 1872. V roku 1873 prišiel za tunajšieho učiteľa Jozef Hromada. Ostal tu učiť 26 rokov. V máji roku 1899 odišiel do výslužby. Na konci 19. storočia prišiel do Stankovian učiť Tomáš Majerčák, ktorý tu učil do 28. októbra  1899 až do 25. apríla 1900. V tomto roku bol preložený na školu do Dolnej Zubrice na Orave. Keďže škola nemala po jeho odchode k dispozícii kvalifikovaného nástupcu v období od 25. apríla do 20. novembra 1900 učil tamojší občan a obchodovedúci Juraj Urban, ktorý bol zároveň organistom a vicerichtárom.

               Dňa 1. decembra 1900 bol za učiteľa zvolený Fridrich Matiašovský mladší, syn vynikajúceho učiteľa Fridricha Matiašovského staršieho, ktorý pôsobil v tom čase v Ružomberku. Fridrich Matiašovský mladší učil pred svojim príchodom v škole v Svätom Kríži. Okrem učiteľskej funkcie bol 10. februára 1901 obecným výborom zvolený aj za doručovateľa s ročným príjmom 48 korún a súčasne ho zvolili aj za prehladača mŕtvol s platom 60 halierov za každý prípad. Dňom 9. októbra 1910 sa vzdal tunajšieho miesta a v roku 1911 bol za správcu-učiteľa školy zvolený Anton Húska, pred tým učiteľ v Hubovej a ostal tu učiť až do roku 1923. Neskôr tu pôsobili Metod Mikulec a v rokoch 1924-1945 Leonard Bláha. 

               Počas pôsobenia učiteľa Antona Húsku bola pre veľký počet žiakov v Stankovanoch postavená na dolnom konci nová budova školy. Stavbou bol po konkurze v roku 1910 poverený podnikateľ Móric Stark. Tento však zmluvným podmienkam nevyhovel, a tak stavbu v roku 1911  dokončil podnikateľ Andrej Trasoň (Traszony) za 8.572 korún. 

            

          Učitelia Rímskokatolíckej školy v Stankovanoch

          1804-1842  Ján Kubáni

          1842-1872  Rudolf Podhorský

          1873-1899  Jozef Hromada

          1899-1900  Tomáš Majerčák

          1900-1900 Juraj Urban

          1900-1910  Fridrich Matiašovský ml.

          1911-1923  Anton Húska

          1923-1924  Motod Mikula

          1925-1945  Leonard Blaha

           

          II.trieda (1911-1945)

          1911-1921  Rudolf Ambro

          1921-1922  Elena Pálmajová

          1922-1925  Elena Hatiarová

          1926-1938  Klementína Blchová

          1939-1939   Mária Kubincová 

          1939- 1941  Štefan Kubinec

          1941-1941  Júlia Doležalová

          1941-1945  Anna Blahová

           

          III.trieda (1931-1945)

          1931-1939  Ružena Batizová

          1940-1940  Anna Blahová

          1940-1943  Margita Lučivjavska 

          1944-1944  Anna Blahová

          1944-1944  Anna Miškayová

          1944-1945  Jozef Turčan

           

           

           

           

           

          P. VÍTEK - S. CHURÝ  a kol., V stopách dávno odviateho času, 2003 - 2007, ISBN 978-80-969820-9-7